Deväťsto kilometrov pre chudobných

Hlavným cieľom ultradlhého behu bolo dostať do povedomia ľudí Adopciu nablízko, teda vyvolať záujem spoločnosti o pomoc bezdomovcom, ktorí sú blízko nás.
Iniciátorom behu bol kňaz Peter Gombita. Hovorí, že mu nešlo o zháňanie materiálnej pomoci, aj keď je dôležitá. „Bezdomovec alebo opus­tený či postihnutý človek aj väzeň sú až vtedy zaradení do spoločnosti, keď majú okruh ľudí a priateľov okolo seba,“ vysvetľuje. V praxi to znamená povýšiť týchto ľudí na hodných našej pozornosti. Predstava altruistického kňaza je v tomto smere jasná: „Aby sme sa vedeli deliť o svoj čas. Znamená to pozvať bezdomovca na kávu, občas i na obed. Potom, keď spoznáte, aký je, keď mu dôverujete, po 2 – 3 mesiacoch ho už môžete pozvať na obed aj k sebe domov. Môžu sa k nemu priblížiť aj deti, aby ste všetci spoznali jeho životný príbeh, on príbeh vašej rodiny a to, ako žijete. Takto mu dáte oveľa viac, ako keď mu podarujete euro na pešej zóne.“
Kňaz Peter Gombita sa o najbiednejších ľudí stará dlhodobo a systematicky. Teraz ako správca zariadenia Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach ponúka pomocnú ruku 140 ľuďom na okraji existencie, medzi nimi i Ladislavovi Bodnárovi. Keďže obaja majú skúsenosť s maratónskym behom (42 kilometrov), rozhodli sa spropagovať Adopciu nablízko ultramaratónom, 900–kilometrovým behom z českého Ašu cez Sokolov, Prahu, Prostějov, Valašské Meziříčí, Bytču, Liptovský Mikuláš a Krompachy do Košíc. Obaja bežci tak absolvovali 21 maratónskych behov v priebehu 23 dní.
Súčasťou akcie bol aj štafetový beh z Košíc na Duklu, ktorým si bežci z Košíc, Prešova a Svidníka uctili pamiatku vojakov bojujúcich v Duklianskom priesmyku počas druhej svetovej vojny.