Každý z nás sa pri nákupných centrách už stretol s tým, že nás oslovil človek a ponúkal nám časopis Nota Bene. Ďalší nevábne a zúfalo vyzerajúci jedinci, možno napití a možno nafetovaní, prosiaci o pár centov na rožok, sa stávajú čoraz častejšie smutným svedectvom tejto nevšímavej doby voči nešťastiu a bezradnosti iných. Chcú zabudnúť na ťažký osud, ktorý im život nadelil, s ktorým si sami nevedia rady. Gambleri, opilci, dlhodobo nezamestnaní, závislí na drogách… prišli o všetko, stratili rodinu, priateľov, ostali na ulici bez prístrešia a pomoci napospas osudu, ale hlavne bez nádeje a sebaúcty.
V letných mesiacoch prespávajú pod kríkmi v parkoch, v záhradkárskych osadách, s nástupom zimy je to však oveľa horšie. Majú podlomené zdravie, chorľavejú a žiaľ, niektorí v mrazivých dňoch aj zamrznú. Sú to ľudia v krajnej životnej situácii, bez domova, bez financií, láskavého slova. Nájdu sa i takí, ktorí sa chcú vrátiť späť do normálneho života. Prevažná väčšina je úplne na dne priepasti, bez síl bojovať, každý v sebe ukrýva príbeh človeka, v ktorom sa ukrýva veľké trápenie, bolesť i strata viery v seba samého i tohto sveta.
Možno sa nad tým niekto pousmeje, nikdy však nevieme, kedy sa my alebo niekto z našich blízkych môže ocitnúť v takejto životnej situácii. Každý z nás však môže pomôcť tým, ktorí to už potrebujú, ktorým môžeme prinavrátiť ľudskú dôstojnosť a chuť niečo so svojím životom urobiť. Veľkú zásluhu na tom má azylový dom v obci blízko Košíc, v obci Bernatovce, miesto, kde je útočište pre takýchto ľudí. Tam vzniká nádej na nový život. Útočište Oáza. Oáza na púšti skutočného života. V jej čele stojí skromný katolícky farár, magister Peter Gombita. Hľadá riešenie pre plnohodnotný návrat ľudí bez domova do spoločnosti. Spoločne sa im podarilo zriadiť veľkú záhradu so skleníkmi, chovajú dobytok, hydinu a nechýbajú tam dva krásne oslíky – somáriky, ktoré počas vianočných sviatkov zdobia živý betlehem v centre Košíc. Všetko, čo si vypestujú, im pomáha prežiť. Vo vlastnej kuchyni dostávajú vlastnú, vždy vlastnú stravu.
Dnes v Oáze žije vyše 250 mužov a žien, seniorov, aj rodiny s väčším počtom detí ako jedna veľká rodina . Učia sa prispôsobiť životu, udržiavať poriadok, pracovať a vážiť si to, čo pre nich otec Gombita aj s dobrovoľníkmi robí. Je pravda, že niektorí sú prispôsobivejší, iní zasa menej.
Aj športom sa usiluje k prevýchove, šport je vhodnou inšpiráciou a terapiou. Príkladným vzorom je zakladateľ Oázy Petr Gombita, ktorý už mnoho rokov bojuje proti chudobe. Je pravidelným účastníkom MMM v Košiciach a mnohých iných pretekov. Svojou pevnou vôľou je príkladom pre nás všetkých, ktorí ho poznáme, ako aj pre tých, ktorým sa venuje celý život. Tento muž silnej vôle dokázal v roku 2016 zabehnúť za 50 dní 50 maratónov z Košíc do Vatikánu, 1550 kilometrov ! Stal sa inšpiráciou pre mnohých. Odštartoval akciu, ktorá vznikla ako spojenie Európskeho mesta športu Košice 2016 a Svätého roku Božieho milosrdenstva.“
Je športovcom telom i dušou, ostrieľaný vytrvalec . Má za sebou mnoho maratónov a nabehané tisícky kilometrov. Bezdomovec Ladislav Bodnár sa počas svojho pobytu ( od apríla 2012 )v azylovom dome stal zarytým maratóncom po vzore otca Gombitu, ktorý ho v tom podporoval a usmerňoval. Aj on už má na „triku“ niekoľko maratónov. Ako všetci ostatní aj on sa zúčastňuje pracovnej terapie v tomto sociálnom zariadení. S nádhernou myšlienkou, usporiadať štafetový beh, Beh za chudobných, Košice – Rím – Vatikán so štartom 19.11.2017 prišiel Otec Gombita.
Dnes 16.10.2017 sa v Oáze uskutočnil 1. ročník behu pod názvom „Bež, kto môžeš“. Hlavnou myšlienkou tohto preteku je postaviť bezdomovcov na nohy, zapojiť sa do činnosti, pri ktorej aspoň na chvíľu zabudnú na ťažké momenty svojho života. Trať vedie spred OÁZY smerom na obec Kokšov-Bakša a späť do Bernatoviec. Štartovným pre účastníkov behu je prispieť trvanlivými potravinami alebo šatstvom. Garantom behu je Peter Buc, renomovaný a profesionálny rozhodca, uznávaný medzi športovcami na celom východnom Slovensku.
Po preteku sa bežci zoznámili so životom v útulku OÁZA. Aj členovia MARAS teamu sa zúčastnili tohto ušľachtilého behu pre neziskovú organizáciu, kde mnoho ľudských osudov hľadá útočisko v krajnej núdzi bez domova.
Ako hovorí otec Gombita: “Niet na svete stavby ani pokladu, či bohatstva, ktoré by malo väčšiu cenu, ako ľudský život. Ak sa zosype budova, je to nič oproti tomu, keď sa zosype čo len jediný ľudský život. A postaviť človeka na vlastné nohy, pomôcť mu dôstojne žiť, je to najkrajšie, čo môže človek pre človeka urobiť. Preto Boh žehnaj všetkým ľuďom, ktorým sa otvorili a otvárajú srdcia a ktorí v sebe pocítili túžbu byť nápomocní.”
Verím, že Vás tento môj vstup na stránku facebooku oslovil. Pomôžte aj Vy svojím, aj keď len malým, príspevkom na pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú a snažia o lepší život. Ľuďom, ktorí môžu byť pre naše krásne Slovensko užitoční.
Vojtech Kassay Ing.
Člen Maras teamu