Oáza vo Vatikáne

Rok 2016 bol rokom Svätým rokom Božieho milosrdenstva. Bola to príležitosť „prejsť bránou“. Kresťania vedeli, že je to príležitosť pre generálnu očistu duše od hriechov, pre iných, ktorí túto udalosť zaregistrovali, to bola možno len jedna z mnohých kultúrnych akcií.

Kto zažil silu spovede a odpustenia, ten vie, o čom to je. Niet totiž ľudského trápenia, ktoré by nebolo dôsledkom previnenia. Či už si to človek chce pripustiť, alebo pravdu zakrýva. Zbytočne klamať samého seba, že všetko je v poriadku, že za naše chyby a bolesti je zodpovedný niekto iný… nič nepomôže, len pravda. Len pravda nás oslobodí. Pravda o našej účasti na hriechu a našej vine či spoluvine. A preto je spoveď taká potrebná a preto je spoveď veľký dar, ktorý je tu pre nás – za naše vyslobodenie sa z trápenia.

Mali sme príležitosť prejsť bránou priamo vo Vatikáne- v chráme sv. Petra. Pápež František pozval ľudí v ťažkej životnej situácii na spoločné stretnutie a modlitby. Ľudia z celého sveta za zišli od 11. do 13.novembra 2016 aby našli útechu a povzbudenie. A mnohí aj odpustenie hriechov.

Z Oázy nás bolo 18. (Bez)domovci, ktorí ani možno ani nesnívali, že by mohli ešte niekam cestovať. A možno aj snívali, ale hanbili by sa o to niekomu povedať, aby ich nevysmial – a predsa – vďaka dobrým ľuďom a ich príspevkom sme sa mohli vydať na túto púť – a spoločne sa modliť za seba, za dobrodincov, ktorí pomáhajú nášmu útulku akýmkoľvek spôsobom a aj za tých, ktorí síce majú domov, ale majú aj možno ešte väčšie trápenia a bolesti.

Do Ríma sme pricestovali v deň, keď otec Peter dobehol svoj 1530 km maratón z Košíc. Bežal za nás všetkých. Bežal a modlil sa, aby si svet všimol chudákov a biednych. Aby sa nám všetkým otvorili srdcia a aby sme v nich našli lásku k blížnemu. Nielen k tomu, ktorý nás drží za ruku a vraví nám pekné slová, ale aj k tomu, ktorý je niekde sám so svojím trápením.

vatikan 2016 Takáto dúha sprevádzala bežca otca Gombitu do Vatikánu…