Asi nie je časť tela, ktorú by sme si ešte neboli buchli tu to stolíka, tam do skrinky nad hlavou. Sme pootĺkaní od hlavy po päty ? Už sme sa naučili zatrárať skrinky a šuflíky, zachytávať to, čo letí vzduchom pri pribrzdení a v zákrutách. Okrem mňa (Jarmila Repovská) sa všetci ladujú klobásami a salámami, lebo to sme dostali aj nakúpili.
Dnes bežia naši za pomoci zvonku a v Ivánke pri Dunaji sa pripojil tím telvízie Joj. Potiahli až do Bratislavy, kde sme mali stanovište pri prezidentskom paláci. Tam nás privítal Jožko Volko, reprezentant v šprinte. Nemohol s nami bežať, ale aspoň nás podporil svojou prítomnosťou. Pripojila sa k nám aj bežkyňa Eva Sedlová, ktorá potiahla až na ďalšie stanovište v Rakúsku. Tiež sa pridal aj kamarát otca Gombitu Marcel Matanin.
Hranicu s rakúskom prebehli Jojkári a Evička s kamarátkou a s Marcelom. Pomocníčky ťahali až do Heinburgu. Tam sme si dali spoločný obed.
V ďalšom rakúskom meste nás čakali dve bežkyne zo Slovenska, ktoré potiahli až do Viedne. Majka a Janka.
Náš Lacko Bodnár mi nahlasuje svojú dnašnú etapu slovami: „Zapíšte mi na dnes 8 metrov po pumpe. Toĺko sa mi dnes ušlo.“ Ešte netušil, že najbližšie dva dni pobežíme bez pomoci.