Naša spoločná púť sa začala dosť nečakane: Do Oázy ju priniesla jedna pani s tým, že Sára bola týraná, preto často útočila takmer na každého, kto sa k nej priblížil. Neublížila, len sa bránila útokom. Zvlášť ju iritovali muži na bicykli. Mnohí sa jej báli, lebo zjavne mala nielen ťažkú minulosť, ale aj ostrú povahu.

Keď som slúžil v Oáze svätú omšu, tento neznámy psík si prisadol k mojim nohám a po celý čas sa odo mňa nepohol. Keď mi kolegyňa Monika navrhla, aby som si ju vzal na faru, nech tam nie som tak sám, bál som sa. Toho, že mi ublíži, toho, že budem mať zodpovednosť za živého tvora a všetkého dohromady. “Veď len skúste, pán farár, potom uvidíte. Veď si vás sama vybrala,” nahovárala ma.

Ale viete dobre, ako to chodí: vezmete si psa domov na dva dni a na tretí sa ho už nevzdáte…

Prvú noc som bol v strehu – ja som zazeral na psa a pes na mňa. Ja som nevedel, čo od nej môžem čakať, a ona na tom bola isto podobne. Prešlo pár dní, potom týždňov a rokov. Zvykli sme si na seba a ja som v nej našiel spoločníčku.

Spomínam si, ako sa jej mnohí báli a aj na to, že sa do nej niektorí zamilovali na prvý pohľad. Bola dosť ostrá, čo vzbudzovalo rešpekt, ale zároveň oddaná, ako len pes dokáže byť k tým, u ktorých nájde domov a starostlivosť. Nikdy by som nebol veril, že sa raz ja budem starať o psa a dávať mu lieky, či ošetrovať rany. Som za to dnes veľmi vďačný. Bola obohatením môjho života a často aj dôverníkom, keď som sa potreboval vyrozprávať.

Sprevádzala ma, kde sa len dalo, dokonca bola súčasťou tímu pri mojom prvom behu do Vatikánu, čo sme zachytili aj v knihe Jedna radostná myšlienka.. Ak som sa niekam vybral bez nej, vyzerala ma pred farou, kým som sa nevrátil z práce alebo z ciest.

Bola prvým psom v Oáze a aj vďaka nej sa zrodil nápad starať sa nielen o ľudí bez domova, ale aj o nechcených psov. Tak sa začali ľudia bez domova starať o psov bez domova.

Je to už vyše šestnásť rokov, čo mi ju Monika doslova vnútila a ja som jej veľmi vďačný. Bolo krásne vedieť, že na mňa niekto doma čaká. Už tomu tak nie je. Sára odišla. Verím, že prežila pekný život, lebo ten môj bol vďaka nej krajší a bohatší.

Sára, verím, že si na peknom mieste. Rozlúčil som sa s tebou, ale spomienky vo mne ostávajú naveky.

Farár Gombita